​Ako som sa stala najúspešnejším slovenským športovcom na Svetových hrách 2017

​Na začiatok musím povedať, že síce som veľa takýchto turnajov nezažila ešte (pred týmto turnajom na mojom konte svietilo len 33 zápasov), lepšiu a dôslednejšiu organizáciu som ešte nezažila. Naozaj som sa cítila ako športovec, všetci nám boli nápomocní a hlavne veľmi milí. Zorganizovať viac ako 3000 športovcov v 31 športoch je naozaj umenie. A organizátori Svetových hier to zvládli na 1!

Ako som už písala pred tým, do Wroclawi sme prišli už na otvárací ceremoniál, ostatní prišli o 4 dni neskôr a hneď sme absolvovali váženie a zdravotnú prehliadku. Všetci sme úspešne prešli a mohli sme čakať na ďalší deň, kedy prišlo losovanie. To prebiehalo netradičným spôsobom- každý sme si ťahali číslo 1-8, teda vlastne každý mál osud vo vlastných rukách. Nikto sa nemohol sťažovať na zlé rozlosovanie počítačom.

Nemala som žiadnu favoritku, ktorú som si nechcela vytiahnuť, pretože som vedela, že ak sa chcem dostať minimálne do finále, musím poraziť kohokoľvek. Los mi prial, a v 1. zápase som dostala Američanku Ashey Acord. V druhom zápase ma čakala víťazka rakúsko- tuniského súboja.

Samozrejme  deň zápasu prišli na rad vystupňované stresy, ktoré ma úprimne unavili viac ako samotné zápasy. Hlavne ten prvý, pre mňa nebola najväčšia súperka američanka ale moja hlava. Síce som od začiatku viedla, ale v treťom kole som začala dosť značne poľavovať ale našťastie na víťazstvo to stačilo. S výkonom som nebola absolútne spokojná, ale hneď som si uvedomila kde je chyba- moja hlava.

Našťastie, ako to už býva, ten hlavný stres zo mňa opadol hneď po 1. zápase, a tak som do poobedného semifinále nastupovala s odľahčenou hlavou a hlavne PRIPRAVENÁ tam vypľuť aj dušu, aby som sa do toho finále dostala. Bola som pripravená na všetko- súperka šikovná Tunisanka bola skôr bitkárka a chýbala jej technika. Ja som zas na druhú stranu rozumnejší zápasník, a tak sme vsadili na túto kartu. Robila som si proste svoje. Do žiadnej nebezpečnejšej výmeny som ju nepustila, stopovala som ju dobre mierenými údermi a vyšli mi aj nejaké tipy do hlavy a backfisty, ktoré síce ustála ale určite jej nechutili. Zápas som teda jasne vyhrala po troch kolách na body.

A na mňa čakala najťažšia skúška, ktorú som bohužiaľ nezvládla tak, ako som si to predstavovala. Vo finále ma čakala o dosť skúsenejšia Ruska, niekoľkonásobná Majsterka neviem čoho v K1 a boxe. Ona ani nevedela koľko má zápasov, či 100 či 200, povedala že asi tak nejak :D. No mne sa podaril na Majstrovstvách Európy 2016 husársky kúsok, kedy som ju na prekvapenie všetkých dokázala poraziť. Mám veľmi odlišný štýl od klasických kickboxerov, ktorí už dlho boxujú WAKO organizáciu. Keďže som pred tým bola na rozmedzí K1 a thajského boxu, veľa som si z thaiboxu odniesla aj do K1, a to Ruske na ME v minulom roku nechutilo a vďaka tomu som nad ňou vyhrala. Tentoraz však na mňa bola veľmi dobre pripravená. Prvé kolo vyrovnané, pár kombinácií sme si vymenili. V druhom kole prišiel pre mňa zlom, kedy som dostala celkom čisté údery, jeden z nich do ohryzku a druhý tuším do brady a prvýkrát som v zápase na stotinu sekundy mala čiernotu a do konca kola som sa nemohla poriadne nadýchnuť a moc som toho nevidela :D. Toto kolo som prehrala, ale nebolo to také zlé, že by som to nevedela otočiť. Vedela som že musím zapnúť, v treťom kole odhodlaná ako nikdy som ale pociťovala trochu únavu a moje telo ma nechcelo na 100%  poslúchať. Bralo si až moc energie. Toto kolo musí byť moje, inak prehrám. Posledných 40-50 sekúnd sa prebúdzam konečne k výkonu. A fakt som tých 40-50 sekúnd tam dala všetko.  20 sekúnd pred koncom som už na súperke videla, že tlak jej nechutí a začína sa lámať, no bohužiaľ som ten bodový rozdiel nedokázala stiahnuť. Zostáva mi teda 2. miesto.

Mojou útechou je to, že si myslím, že som Ruske spravila solídnu súperku, a dosť som jej skomplikovala cestu na 1. miesto. Ona ma premohla teraz, ale ja ju premôžem nabudúce. Budem silnejšia rýchlejšia a lepšia. A okrem toho, na tomto turnaji bolo nominovaných LEN 96 kickboxerov (v každej váhovke 8), ktorí museli prejsť kvalifikáciou (umiestniť sa na Majstrovstvách Európy, vyhrať Panamerické, Ázijské alebo Africké majstrovstvá). Doslova sa tu stretla TOPka sveta a ja som sa do nej nielen zaradila, ale dokázala som vyhrať 2. miesto! Svetové hry sa opakujú len raz za 4 roky (takisto ako Olympijské hry). Pred 4 rokmi v Cali sa slovenskej výprave nepodarilo získať žiaden cenný kov.
Tento rok sa môžeme pýšiť až tromi- 2x 3.miesto- Veronika Cmárová v K1 a Inka Suchánková v karate a moje striebro z K1 :).