Praha po 3 rokoch konečne zdolaná!

Opäť bezchybne zorganizovaný turnaj, všetko fičalo ako hodinky. Dokonca prebiehal priamy prenos a online aktualizácia výsledkov, hneď ste vedeli kto kedy ako zápasí. Na vážení sme si síce vytrpeli skoro dve hodky v rade ale to k týmto turnajom patrí, nemôže byť všetko jednoduché :).

Európsky pohár WAKO bol znova nabitý, pôvodne z prihlásených 13 báb, došlo 11 vrátane mňa a boli sme najviac obsadená ženská váhovka na turnaji.
Úprimne sa mi moc zápasiť nechcelo, pretože ten týždeň bol pre mňa náročný. Všetko, na čo som siahla sa pokazilo. Pondelok mi v Brne odtiahli auto, nevšimla som si značku „blokový úklid“ , a hlavne som bola rada, že som o pol 11tej večer niekde na tom sídlisku zaparkovala. O to väčšie prekvapenie bolo, keď sa po príjemnom spánku zobudím, pozriem z okna a auto nikde :D. Stredu som svojmu psíkovi skoro zlomila labku, keď som mu na ňu omylom stúpila. Našťastie, to mal len silne narazené, no vystrašil ma riadne. Už som bola v tom, že do Prahy nepôjdem a budem s Tyrionom doma, keby náhodou bolo nutné ísť k veterinárovi. Veterinár nám dal lieky od bolesti, a to našťastie stačilo. A s takto rozbehnutým týždňom choď na jeden z najobsadenejších turnajov v Európe :D.

Modlila som sa aby mi los prial- nechcela som v pavúku ani Fínku ani Rusku a mať niekoho ľahšieho na rozbeh. Tomáš mi ešte zakázal si dať stredu hambáč, na ktorý som mala brutálne chuť, pretože si myslel, že štvrtok už budem mať zápas. Tak som sa s ním stavila o 5€, že nebudem, pretože život nemôže byť ku mne taký krutý :D. Vyhrala som, no hambáč som si nakoniec nedala ☹.

Do prvého zápasu mi los vyžreboval víťazku izraelsko- českého súboja. Nakoniec som išla s Češkou Alexandrou Jursovou, s ktorou som sa už stretla a práve na tomto Európskom pohári v roku 2015, kedy sa mi ju podarilo poraziť. Kto ma dlhšie sleduje, tak vie, že my dve sme mali nejaké nezhody, resp. ona mala, ja som len kontrovala, pretože si vymýšľala neskutočné hlúposti. V skratke sme sa hrali na McGregorov :D.  Späť k zápasu, ten sa mi podarilo jednoznačne vyhrať, dokonca som  ju poslala 2x k zemi. Každopádne klobúk dole pred Sandrou, pretože len pred pár mesiacmi porodila, dokázala schudnúť naspäť na svoju váhovku  a ešte natrénovať na zápas. Kamarátky už asi nebudeme, ale za toto má u mňa brutálny rešpekt.

V ďalšom zápase som narazila na Švajčiarku Ilenu PERUGINI. Súperka bola milá od začiatku sme sa na seba usmievali, no v prvom kole jej ušlo kolienko medzi moje nôžky a ja som vedela, že kamarátky v ringu už nebudeme :D. Bohužiaľ som nemohla ani zastaviť zápas, pretože by ma určite počítali, tak som musela počkať kým skončí naša výmena. Súperka ma sama prekvapila, že mi prvá podala ruku na uzmierenie, tak som sa mohla na chvíľu zohnúť a rozdýchať. A tu je dôkaz, že to baby boli viac ako chalanov, pretože je pondelok a mňa to ešte stále bolí! :D. Zápas som ale jasne vyhrala na body a mohla som sa tešiť večer na finále.

Vo finále na mňa čakala Bieloruska Liudmila CHYSLOVA. Po dvoch vyhratých zápasoch a takmer žiadnych zraneniach (okrem toho smutného faulu), som znova nerozmýšľala na zápasom. Cítila som sa presne ako na ME 2016 v Maribore, kedy sa mi podarilo vyhrať finále a silno som verila, že sa mi takisto podarí vyhrať finále aj Európskeho pohára v Prahe, keď sa o tom pokúšam už tretí rok. V hlave som nemala žiadne pochybnosti, išla som si za opaskom. Predchádzajúce Liudmiline zápasy boli 6 minútové bitky, naozaj si finále vydrela ale so mnou sa ťažko bije, pretože sa veľa hýbem. Teraz som sa hýbala ešte viac, pretože v ringu na nalepených logách sa strašne šmýkalo :D. V druhom kole sa mi podaril celkom slušný highkick v kombinácii, po ktorom Liudmila padla, no asi musím ešte potrénovať, pretože sa postavila :D. Každopádne zápas som jasne vyhrala na body a po troch rokoch som KONEČNE zdolala Prahu!

Chcela by som sa veľmi poďakovať mojej najúžasnejšej rodinke, ďalej Victory rodinke, s ktorými trénujem, pretože každý jeden z nich ma svojím spôsobom pripravil na zápasy. Veľká vďaka môjmu Tomimu, ktorý je jednak môj tréner, priateľ a najlepší kamarát v jednom a moje víťazstvá prežíva ako svoje vlastné :).  

Nemôžem zabudnúť ani na Mastu a Věrku, ktorí ma vrelo prichýlili sobotu predd galavečerom, aby som nemusela spať na hale :D, a veľmi sa im ospravedlňujem za loužičku od havkáča :D. And also thanks to Bogdan Stojcic who taught me a lot and was my second coach in the corner. See you in Serbia! 
Poďakovanie patrí aj mojim sponzorom www.zerex.skwww.victorysportswear.eu. A ďakujem Slovenskému zväzu kickboxu za možnosť reprezentovať Slovensko.
Silovú prípravu mi robí Martin Snášel v Core Gyme (http://core-gym.cz/). 
 Regeneráciu mi zabezpečujú Štefan Chmel a Braňo Prokop. Ďakujem Vám!

 Nemôžem tu nespomenúť Lucku a Veroniku Cmárové, ktorým sa už neuveriteľný tretíkrát podarilo vyhrať tento Európsky pohár v Prahe. Veľká gratulácia baby, a klobúk dole, čo dokazujete! :)